Sanskrt

„Snáď vďaka svojej starobylosti je Sanskrt nádherný svojou skladbou, dokonalejší než gréčtina, bohatší než latinčina a kultivovanejší než oba.“ napísal koncom 18. storočia jazykovedec a bádateľ starovekej Indie v dopise pre Kráľovskú ázijskú spoločnosť (Royal Asiatic Society), sir William Jones.

Sanskrt je najstarším dochovaným indoeurópskym jazykom, pramatkou väčšiny súčasných jazykov Európy a Indie a zároveň jeden z najťažších jazykov sveta. Fascinujúco dokonalý, bohatý a zvukomalebný. Už v staroveku ho používala výhradne vrstva bráhmanov, teda kňazská vrstva pre rýdzo duchovné účely, preto sa nazýva tiež dévabhášá – jazyk bohov, a tiež vrstva príslušníkov najvyššej kasty na kráľovských dvoroch, kde sa položili základy takmer všetkých vedných disciplín.

Sanskrt v podobe, akej ho poznáme a učíme sa dnes, bol zakonzervovaný gramatikom Páninim niekedy v 4. storočí pred naším letopočtom. Od tej doby sa prestal vyvíjať a začal slúžiť hlavne ako jazyk liturgický a jazyk vzdelancov, aj vďaka tomu si zachoval svoju pôvodnú čistotu.

Sanskrtská literatúra je najväčšou pokladnicou duchovnej literatúry sveta. Keď sa do nej človek raz ponorí, celé knižnice súčasných kníh duchovných rázom prepadnú na najnižšie priečky úrovňou poznania a popisu (česť výnimkám samozrejme, ktoré v českej literatúre nájdeme vďaka veľkým duchom, ktorí sa mihli v našich končinách).

Paradoxom veľkého množstva diel preložených zo sanskrtu do angličtiny (z ktorých vychádzajú aj mnohé české preklady) je, že preklad zo sanskrtu, tak ako zo žiadneho iného jazyka, nemôže obsiahnuť hĺbku prekladaného textu, a jeho jednotlivých slov. Samotné sanskrtské texty sú opatrené siahodlhými sanskrtskými komentármi, kvôli vysokej abstrakcii a poznaniu presahujúcemu bežný rozsah našej mysli. A tak sa často deje, že pri samotnom štúdiu textu, alebo len jediného verša z pôvodného textu, človek zabŕdne do nepoznaných hlbín, chvíľkových osvietení, miestami až extatických stavov, ktoré žiaden preklad nevie a nemôže sprostredkovať. Zdá sa akoby samotná vibrácia sanskrtských hlások v sebe obsahovala onú múdrosť, ktorá je za slovami. To je vlastne princíp mantier, samotná hláska význam nemá, ale jej vibráciu určite cítia všetci vážne praktikujúci.

Štúdium sanskrtu, aby bol človek schopný pustiť sa do prekladania a štúdia textov, je záležitosť niekoľkých rokov. Samozrejme závisí to od študenta a jeho motivácie. Plody, ktoré človek zožne ako odmenu za vynaložené úsilie, sú ale vskutku nebeské ako tento jazyk sám.

Myslím, že každý jogín, ktorý je oddaný svojej ceste, by sa mal zoznámiť aspoň s elementárnymi základmi sanskrtu. Pomôže mu to prehĺbiť pochopenie skrytých právd obsiahnutých v učení starobylých textov, medzi ktoré patrí aj učenie jógy, naučí sa správnu výslovnosť termínov, ktoré denne na svojich hodinách používa, ich význam a tiež, ako sa jednotlivé výrazy prepisujú do češtiny/slovenčiny.

Túto poslednú časť vnímam ako jednu z najfatálnejších medzi českými jogínmi. Je to spôsobené literatúrou prekladanou z angličtiny, ktorá diakritiku nepoužíva, a tak český prekladateľ neznalý spôsobov vyhľadávania pôvodného znenia, prepisuje sanskrtské výrazy po anglicky a málokto z čitateľov je tak zvedavý, aby pátral po správnom znení. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla začať vyučovať základy sanskrtu vedeniachtivých jogínov a iných pátračov po pravde v džungli sveta.
Zaujal vás Sanskrt? Pak neváhejte a přihlašte se na kurz Sanskrtu pro začátečníky.